Spoznajte nevšednú minulosť Čadce prostredníctvom moderných technológií a vzácnych artefaktov, ktoré ponúka stála expozícia Dejiny Čadce a okolia
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.
Autormi libreta a scenára expozície sú zamestnanci Kysuckého múzea Mgr. Martin Turóci, PhD., Mgr. Tomáš Adamčík, PhD., PhDr. Marián Liščák, PhD., Mgr. Andrea Paráčová a Mgr. Vladimír Homola. Expozíciu rozdelili do piatich častí, a to: História Čadce a okolitých obcí, Horelický poklad, Osobnosti mesta, Židovská komunita v Čadci, Priemysel a hospodárstvo.
Okrem informácií si návštevník odnesie aj estetický zážitok, pretože prezentuje moderný dizajn, v ktorom dominuje silné architektonické poňatie expozície. Autorský kolektív architektov Mgr. art. Richard Kilo, Ing. arch. Matej Honč vniesol do expozície vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov priestorový prvok intimity. Výnimočnosť návrhu spočíva aj v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje pocit z dobre presvetlenej miestnosti a jemné farby dávajú vyniknúť vystaveným exponátom. Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky.
Najmodernejším prvkom expozície je dotykový multimediálny stôl. Návštevníkom ponúka dokumentačné materiály zachytávajúce dejinné udalosti späté nielen s Čadcou, ukážky obecných pečatí, historické mapy zo 17. až 19. storočia, informácie o valašskej kolonizácii, o vývoji osídlenia a vzniku osady Čadce, či možnosť nazrieť do tereziánskeho urbára. Pozornosť je venovaná aj zimnej výprave počas revolúcie 1848/49, Košicko-bohumínskej železnici. Interaktívnym spôsobom si môže návštevník vyhľadať vysťahovalcov, svojich predkov, v online databázach. Podobne je umožnené aj vyhľadávanie legionárov. Prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií ponúka Kysucké múzeum aj unikátny pohľad na starú Čadcu a okolie, na významné, dnes už neexistujúce ikonické budovy ako napr. Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dotykové obrazovky ponúkajú aj možnosť overiť si svoje vedomosti v kvíze alebo sa zabaviť pri pexese zostavenom zo starých fotografií.
Významným postavám kysuckých dejín sú venované dva kiosky, v ktorých návštevník nájde informácie o hospodárskych úradníkoch Strečnianskeho panstva Ignácovi Brichtovi a Ignácovi Ševčíkovi, o Jánovi Palárikovi, čadčianskom starostovi Rudolfovi Matterovi, o národovcovi a vzdelancovi Viliamovi Janotovi, prírodovedcovi a kňazovi Jánovi Lušňákovi Lendvaiovi, advokátovi Jozefovi Hranecovi, bojovníkovi a drotárovi Pavlovi Halgašíkovi, učiteľovi a spisovateľovi Petrovi Jilemnickom a fotografovi Arnoštovi Hrazdilovi. Práve k týmto osobnostiam sa viažu aj vystavené zbierkové predmety.
K vzácnostiam expozície nepochybne patrí Horelický poklad, ktorý prezentuje výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny. Medzi zaujímavosti expozície patria aj vzácne artefakty po židovskej komunite v Čadce – judaiká, ktoré majú vysokú umelecko-historickú hodnotu. Sú dokladom na život kedy početnej židovskej komunity pôsobiacej v meste. Zvláštna pozornosť je v expozícii venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevník sa môže oboznámiť či už prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií o významných podnikoch Slovena, Tatra a Okrasa.
Expozícia Dejiny Čadce a okolia je pre verejnosť v priestoroch Kysuckého múzea sprístupnená
od 20. septembra 2022.
Realizáciu expozície z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja.
Všetkých srdečne pozývame!
Unikátna hasičská výstava Pod patronátom sv. Floriána v Kysuckom múzeu
Plagát Pod patronátom sv. Floriána 1 page 0001
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci s Hasičským múzeom mesta Ostrava, pripravilo unikátnu hasičskú výstavu.
Výstava Pod patronátom sv. Floriána poodhaľuje bohatú históriu hasičských zborov na Kysuciach. Ako uvádza kurátor výstavy Mgr. Vladimír Homola: „Medzníkom v organizácii a budovaní hasičstva na Kysuciach bolo založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku 6.8.1922 (združovala všetky hasičské zbory na Slovensku). Jej založenie sa stalo impulzom na intenzívne zakladanie zborov na Kysuciach a v ďalších častiach krajiny. V rámci organizácie hasičstva na Kysuciach tvorilo medzník zakladanie Okresných hasičských jednôt (kopírovali rozdelenie na okresy: na Kysuciach vznikli OHJ Čadca č. 3, jedným z jej veliteľov bol Ladislav Szantó, spisovateľ, učiteľ a neskorší dekan Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity. V susednom okrese vznikla OHJ Kysucké Nové Mesto č. 18. Medzi rokmi 1922 až 1929 vznikli požiarne zbory na väčšine Kysúc. Ďalší rozvoj požiarnych zborov na Kysuciach prekazil rok 1938, rozpad Československa a následné vypuknutie 2. svetovej vojny. V období 2. svetovej vojny činnosť DHZ na Kysuciach výrazne upadla v porovnaní s medzivojnovým obdobím. V období Slovenského štátu vznikol na Kysuciach len jediný zbor. Bol založený 3.3.1944 v tzv. Malej Rudine (dnešnej Rudinke). Aktivita požiarnych zborov na Kysuciach, predovšetkým v Bystrickej doline, bola počas 2. svetovej vojny slabá (kvôli nasadeniu nemeckej armády v doline). Koniec 2. svetovej vojny priniesol aj postupnú konsolidáciu zborov.. Vznikali verejné požiarne zbory v rámci ktorých pôsobili požiarnici z povolania, čo prispelo k profesionalizácii hasičstva. Symbolickou zmenou bolo, že od roku 1953 sa v Československu prestáva používať pomenovanie hasič a je nahradené slovom požiarnik (oba výrazy sú spisovné a rovnocenné). V období socializmu vznikli na Kysuciach ďalšie požiarne zbory (napríklad vo Vychylovke). Vďaka administratívnej úprave v roku 1954 sa z Turzovky vyčlenili Klokočov, Korňa a Dlhá nad Kysucou (v súvislosti s tým sa oddelil aj požiarny zbor a vznikli ich lokálne pobočky). Rozľahlosť kysuckých dedín podnietila vznik ďalších zborov (napríklad v Čiernom - Vyšný Koniec, Čiernom-Zágruní a v Zákopčí- Tarabov). V rámci hasičstva sa čoraz viac uplatňovali ženy a vznikali celé ženské požiarne družstvá. Čoraz väčší dôraz sa kládol aj na požiarnu výchovu na školách. Popri vyučovaní sa začali vytvárať krúžky Mladých hasičov.
Návštevníci na výstave nájdu nielen hasičské uniformy, medaily, vyznamenania, ale aj historickú techniku a to hasičské prúdnice. Určite ich zaujmú i tesáky, sekerky a hasičská šerpa baróna Armina Poppera. Okrem zbierok z Kysuckého múzea sa na výstave nachádzajú aj predmety z Hasičského múzea mesta Ostrava, napríklad historická ručná striekačka. Veľkú časť predmetov zapožičali zo svojich zbierok súkromní zberatelia z Ostravy, Ing. Ladislav Geleta a Tomáš Just. Vďaka tomu výstava nadobudla cezhraničný význam, nakoľko približuje bohatú históriu dobrovoľných hasičských zborov nielen na Kysuciach, ale aj na blízkom Ostravsku.
Výstava je obohatená o banery a informačný kiosk, v ktorom si návštevníci môžu pozrieť rôzne dobové fotografie. Uvedená výstava je realizovaná v rámci projektu Pod patronátom sv. Floriána - ev. č. SK/FMP/6c/08/021 z programu Interreg V-A SK–CZ 2014–2020 Fond malých projektov.
Výstava Pod patronátom sv. Floriána bude sprístupnená od 20. novembra 2022 do 31. marca 2023.
